ciapocka_a_vlk

Ako Čiapočka vlkovi pomohla

Kde bolo, tam bolo, v malej chalúpke na čistinke uprostred lesa žilo raz jedno dievčatko so svojou mamičkou a oteckom. Volali ho Červená Čiapočka. Ako každé ráno, Čiapočka sa naraňajkovala a už ju bralo von. Mamka volá:

“Čiapočka, poď si ešte po sebe odložiť tanierik!” No neposedné dievča už bolo fuč, mamka si len vzdychla.
Čiapočka strašne rada skúmala v lese všakovaké zákutia, lozila na stromy, vykopávala trblietavé kamienky a pozorovala malé bytosti s veľa nohami, ako hmyz a pavúčiky. Toto ráno však zo svojho obľúbeného konára starého duba začula v šume lesa nezvyčajné zvuky. Niekto akoby tíško plakal:
“Auuúúú, aúú…”
Zvedavosť premohla strach a Čiapočka sa vydala pozrieť, odkiaľ tie zvuky idú. V lesnej tôni sa krčil vlk a plakal! Čiapočka vraví:
“Ty si zlý vlk, už ma pred tebou varovali, určite si na mňa prichystal nejakú pascu!”
Lenže opak bol pravdou. Nešťastník vlk sa chytil do pasce pytliaka, labka mu krvácala a on len bezmocne skuvíňal:
“Prosím, pomôž mi, vysloboď ma. No opatrne, som veľmi hladný a nerád by som ti ublížil.”
Tak Čiapočka zabehla domov pre kus mäska. Mamičke sa to nepáčilo, lebo chystala oslavu na babičkine narodeniny. A hlavný chod mal len tak mirnix-dirnix pripadnúť zlému vlkovi? Čiapočka však doma vysvetlila naliehavosť situácie – každý si predsa zaslúži pomoc a láskavosť, keď je bezmocný, chytený v pasci a má bolesti. A tak rodičia zavolali babičke na mobil, či by jej nevadil vegetariánsky obed na jej oslave. Babička sa tomu podivila, no zuby jej už tak neslúžia ako kedysi a zemiaková kaša so zeleninovými fašírkami sa jedia ľahšie. Celá rodina teda schválila pomoc vlkovi a vydali sa na za ním. Ten už úbožiak už od bolesti a hladu len tak klipkal očami. Mamička ho opatrne nasýtila a otecko potom kliešťami precvikol silné zuby kovovej pasce, čím vyslobodil poranenú labku. Vlk celý natešený ďakoval všetkým, no najmä Čiapočke, a už chcel odísť do hory.
“Počkaj, vĺčik, ešte dezinfekcia a ošetrenie,” vraví mamička.
“A bude to bolieť?” pýta sa vlk.
“No, trošku to zaštípe, ale oproti tomu, čo si vytrpel doteraz, je to nič. Priložím ti na poranenú labku aj kostihoj a skorocel, aby sa ti rýchlešie zahojila. Ak chceš, môžeš u nás zopár dní ostať na liečení, no musíš sľúbiť, že necháš na pokoji naše sliepočky.” Lenže vlk je už raz vlkom, toto sľúbiť nedokázal. Tak sa všetci rozlúčili a popriali vlkovi veľa štastia. Na babičkinu oslavu prišiel aj pán horár. Všetci boli prekvapení, keď sa od neho dozvedeli, že vlk je zákonom prísne chránený druh, pretože vlkov je veľmi málo a mohli by vyhynúť. Čiapočka sa spýtala:
“Mami, aj človek je zákonom chránený druh?”
A mamička jej odvetila:
“Dcérenka moja, vlkovi si chcela pomôcť, aj keď si nevedela, že je zákonom chránený, pretože trpel a teba to trápilo. Človek je tiež chránený rôznymi zákonmi, ale sama iste cítiš, že si máme navzájom pomáhať.” A tak sa mohla začať fantastická oslava babičkiných narodenín. Keď sa všetci dosýta najedli a napili, porozprávali a pohrali, zapadlo slniečko a mesiac vyhlásil dobrú noc.

>> Páči sa vám tento článok? Podeľte sa oň s priateľmi :)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>