family-1784371_1920

Čo robiť, keď dieťa nechce rozprávať?

Každé dieťa sa vyvíja svojim individuálnym tempom. No predsa sa asi nik z nás celkom neubráni nedočkavosti, porovnávaniu a sledovaniu tabuliek, kedy by naše dieťa malo začať robiť to či ono. K míľnikom, ktorých sa my, rodičia, nevieme dočkať, patrí aj prvé slovíčko. Bude to „mama“, alebo „tata“? Kedy už príde a ako bude znieť? No život na tabuľky nehľadí a niektorým deťom sa, skrátka, rozprávať nechce, ani keď to už ich rovesníci dávno robia. Je oneskorený nástup reči dôvodom na paniku? Ako rozlíšiť, kedy ešte dopriať čas „prírode“ a kedy už zasiahnuť? A ako môžeme (aj starším) deťom s rozvojom komunikačných schopností pomôcť?

Kedy je vlastne „neskoro“?

Už mesačné bábätko rozoznáva prvé slabiky. V dvoch mesiacoch si všíma spojitosť medzi zvukmi a pohybmi pier svojich najbližších a ako polročné už chápe, čo znamená „mama“, „tata“ či jeho vlastné meno. Odborníci toto obdobie nazývajú „predrečové“ a pre vývoj komunikačných schopností je mimoriadne dôležité. Hoci sa aj celkom zdravé deti neraz vyvíjajú pomalšie, tam, kde poruchy skutočne nastanú, obvykle badať varovné signály už v tejto rannej fáze. Okolo 1. narodenín (ale pokojne aj trochu neskôr) nastupujú prvé slová – na podstatné mená postupne nadviažu slovesá a prídavné mená. Po 18. mesiaci začínajú prvé pokusy s dvojslovnými pomenovaniami, ako je „mama dá“, „dáme ham“ a podobne. Je to základ budúcich viet a súvetí.    

Existuje konkrétna veková hranica, kedy už rečový vývin dieťatka možno označiť za oneskorený? Odborníci hovoria o 2. roku života, kedy by malo byť schopné: hovoriť aspoň 10 slov a tvoriť z nich dvojslovné spojenia; aktívne napodobovať reč a konanie dospelých; správne používať základné gestá; pomenovávať jednoduché obrázky a rozumieť základným pokynom (sadni si, poď sem a pod.). Hoci samotná neschopnosť dvojročného dieťaťa robiť tieto veci ešte o závažnom probléme nevypovedá, je to dostatočný dôvod začať sa situáciou aktívne zaoberať. Odborníci radia venovať pozornosť najmä tomu, či dieťa o komunikáciu prejavuje prirodzený záujem. Ak primerane reaguje a má snahu zapojiť sa, hoci aj nezrozumiteľne, gestami či mimikou, potrebuje asi len trochu posmeliť. Najúčinnejšou „liečbou“ je, napokon, vždy tá včasná.

Okrem oneskoreného nástupu reči u tých najmenších sa ale rodičia môžu pasovať aj s inými komunikačnými problémami. Pomerne bežná je, napríklad, selektívna mlčanlivosť, kedy dieťa síce hovoriť vie, ale vytrvale odmieta komunikovať na verejnosti, nahlas či pred cudzími ľuďmi. Aby sa z komunikačného problému nevyvinul sociálny, je aj v tomto prípade na mieste dieťatku trochu pomôcť.

Hravo a účinne

Aj keď žiadna z domácich metód nemôže celkom zastúpiť návštevu odborníka (logopéda, prípadne neurológa), existuje množstvo hravých stratégií, ako stimulovať rečový prejav dieťatka v rodinnom kruhu. Ich výhodou je najmä to, že dieťa ušetríte stresu a strachu z interakcie s cudzími ľuďmi. Ako teda na to?

V prvom rade podrobte kritike spôsob, akým s dieťaťom sami komunikujete. Hovorte jasne, zrozumiteľne, bez inotajov, otočte sa na dieťa tak, aby videlo vašu tvár. Vyjdite mu v ústrety a hovorte detskými a zjednodušenými slovami – pozor však na zámerné šušlanie a iné skomoleniny, ktoré ho budú zbytočne pliesť. Častou chybou je tiež odpovedanie na otázky za deti – doprajte im dostatočný priestor vyjadriť sa a vysvetlite to aj starým rodičom, súrodencom. Hovorte s dieťaťom čo najčastejšie a obmieňajte pestré témy. Výskumy ukazujú, že deti, s ktorými rodičia veľa komunikujú, majú neskôr väčšiu slovnú zásobu. A nespoliehajte sa na to, že za vás „prácu“ odvedú edukatívne videá a dvd-čka – štúdie, naopak, ukázali, že takýto pasívny kontakt s rečou jej vývoj nijak neurýchli.  

Je tiež dôležité mať na pamäti, že žiadnu z vývojových fáz reči nemožno preskočiť. Od dieťatka, ktoré dozrieva pomalšie, teda nemožno očakávať, že naraz rovesníkov zázračne dobehne.  Dieťa do hovorenia nikdy nenúťte. Netlačte naň výčitkami, že je už „veľké“, nevydierajte a neuplácajte zákazmi, trestami, odmenami. Dieťa tak len utvrdíte v pocite, že je komunikácia „problém“, s ktorým sa bude o to ťažšie pasovať. Miesto toho ho nenásilne zapájajte do vybraných hier a aktivít, ktoré ho k potrebe komunikovať privedú samé. Prinášame vám niekoľko tipov na hračky a hry, ktoré sú na túto úlohu ako stvorené:

1. Postavičky, figúrky a „hry na role“

K najobľúbenejším (a z hľadiska vývoja aj najdôležitejším) detským hrám patria hry na role. Dieťa pri nich napodobňuje činnosti, vzťahy a komunikáciu dospelých a hravou formou si tak osvojuje „pravidlá“ okolitého sveta. Získava tak nové skúsenosti – a práve tie sú, podľa odborníkov, pri učení oveľa účinnejšie, ako mechanické opakovanie slov. Deťom so silnou predstavivosťou na takúto hru neraz postačia aj mamine varechy či otcove papuče. Ak však potrebujete dieťatko stimulovať, voľte čo najdetailnejšie figúrky a herné prostredia. Skvelou voľbou sú zvieracie rodinky Sylvanian Families – patrí k nim nekonečné množstvo prostredí a doplnkov, ktoré dokonale napodobňujú reálny svet. Skvelou pomôckou sú aj rôzne maňušky, bábky a divadielka – dbajte však na to, aby ste dieťa len pasívne nezabávali, malo by sa hry  aktívne zúčastňovať.   

rodinny-domcek-sylvanian

zavesne-babkove-divadlo

2. Skladačky a puzzle

Možno vám skladanie pripadá skôr ako práca pre ruky, než pre jazyk. Nenechajte sa však spliesť. V skutočnosti ide o komplexný nácvik „riešenia úloh“ a problémov, pri ktorom prirodzene dôjde aj na nevyhnutnosť komunikácie. Sadnite si s dieťatkom k skladačke a prebuďte v ňom zvedavosť a túžbu túto úlohu vyriešiť. Pri hre mu buďte nablízku, nerobte však nič za neho. Klaďte mu otázky s nápoveďami, podrobne opisujte každý pohyb a krok, ktorý robíte. Ak má dieťa vo zvyku miesto slov ukazovať prstom, tvárte sa, že jeho pokynom nerozumiete, aby tak pocítilo potrebu vyjadriť sa inak. Výber puzzle, samozrejme, prispôsobte veku a schopnostiam dieťaťa tak, aby preň bolo výzvou, ale neodrádzalo ho. Skvelou voľbou sú  skladačky s dvojitou funkciou – napríklad puzzle Svet zvierat, ktoré na svetovej mape znázorňuje výskyt živočíšnych druhov, alebo, pre menších, sada štyroch puzzle znázorňujúcich ročné obdobia. Široký výber puzzle si môžete pozrieť TU.  

puzzle-svet-zvierat-velke-100ks

puzzle-4x15ks-rocne-obdobia

3. Spoločenské hry

Aj dobre zvolená spoločenská hra môže byť pri rozvoji reči veľkou oporou. Ku komunikácii napokon tieto hry nabádajú už svojim princípom – interakcia medzi hráčmi, ich súperenie či spolupráca. Ešte o krok ďalej však idú dômyselné spoločenské hry, ktoré sa na rozvoj rečových schopností priamo špecializujú. Patria k nim, napríklad, hry Pohotovosť a Zodpovednosť zo série „Tell me“, ktoré hráčov nabádajú k opisu riešení ľahších aj zložitejších situácií z bežného života. Menšie deti môže v reči podporiť hra Rozprávanie príbehov, kde sa ich fantázii pri spájaní obrázkov do príbehov a súvislostí nekladú žiadne medze.    

hra-rozpravanie-pribehov

4. Nenahraditeľné knihy

Len ťažko možno hovoriť o rozvoji komunikačných schopností a nespomenúť pri tom knižky. Odborníci pripomínajú, že ani v dnešnej dobe digitálnych vymožeností nič nedokáže funkciu knihy primerane zastúpiť. Čítajte svojim deťom vždy, keď vám to čas a okolnosti dovolia. Voľte rozprávky primerané ich veku, ale nenechajte sa odradiť ani vtedy, ak sa vám zdá, že im nerozumejú. Čoskoro sa ich záujem a sústredenosť začnú prehlbovať. Knihy ale nemusia byť len na čítanie – rozvoj reči výborne stimulujú aj knižky pre najmenších, ktoré komunikujú prostredníctvom obrázkov. Zvoľte také, čo zobrazujú veci, s ktorými sa dieťa stretáva aj v bežnom živote – napríklad ovocie či zeleninu. „Čítajte“ si knižky najskôr spoločne a potom nechajte dieťatko, aby skúsilo známe predmety pomenovať samé. Radosť z prvých úspechov ho posmelí k ďalším pokrokom. Prvé knihy pre vaše deti nájdete TU.  

drevena-knizka-zelenina

>> Páči sa vám tento článok? Podeľte sa oň s priateľmi :)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>